V 30. rokoch minulého storočia Dr. Loyd W. Rowland hypnotizoval niekoľko ľudí a presvedčil ich, aby sa dotkli nahnevaného štrkáča. V ďalšom experimente ich nechal vrhnúť do jeho tváre kyselinu sírovú. Jeho zistenia varovali pred nebezpečenstvami hypnózy. Tvrdil, že hypnóza by sa dala použiť na iné “diabolské” účely.

Dva experimenty, ktoré sa uskutočnili na Univerzite v Tulse v Oklahome sa objavili v odborných psychologických časopisoch v USA. Správa kritizovala hypnózu a odštartovala kontroverznú sériu experimentov testujúcich hranice toho, čo človek môže vykonať pod vplyvom hypnózy.

Experiment so štrkáčom

Rowland si požičal štrkáča z blízkej zoo, umiestnil ho do krabice a držal krabicu v horúcej miestnosti po dobu troch dní, kým sa had nestal veľmi agresívnym. Aby sa Rowland uistil, že had je naozaj veľmi nahnevaný, omotal okolo neho drôt. 

Výsledkom bola hrozivá scéna – had bol skutočne agresívny, vydával hlasné zvuky a hlavu mal pripravenú na okamžitý útok. Štúdie sa zúčastnili štyria ľudia. Každý subjekt bol zhypnotizovaný pred tým, ako vstúpil do laboratória.

hypnóza

Prvým dvom subjektom Rowland povedal, že v krabici sa nachádza gumená hadica a požiadal ich, aby ju vytiahli. Rowland samozrejme zabezpečil bezpečnosť testovaných osôb – použil  neviditeľnú tabuľku skla, aby zabránila každému subjektu dotknúť sa hada.

Prvou testovanou osobou bola študentka na univerzite.

Bola ukážkovým príkladom účinku hypnózy – študentka natiahla ruku a okamžite sa rozhodla hada chytiť. Zastavil ju až náraz o sklo. Následne začala hľadať spôsob, ako sklo odstrániť, aby mohla dokončiť úlohu. Rowland musel experiment okamžite prerušiť.  

Druhou testovanou osobou bol kapitán univerzitného futbalového tímu.

U neho experiment prebiehal úplne odlišne – otvoril krabicu, uvidel hada a okamžite sa prebudil z hypnózy. Rowland poznamenal, že testovaný študent nebol dostatočne hlboko zhypnotizovaný.

Ďalším dvom testovaným bolo povedané, že v krabici je nebezpečný štrkáč a boli vyzvaní, aby ho vybrali. Obaja študenti chceli úlohu vykonať a zastavilo ich až sklo.

hypnoza, had

Rowland vyskúšal rovnaký postup so 42 jedincami, ktorí neboli pod vplyvom hypnózy. Zistil, že všetky osoby sa vyľakali pri vzhľade na hada a odmietli sa priblížiť ku krabici. Bola tu jedna výnimka. Mladá žena si myslela, že zviera je falošné. Natiahla sa dovnútra a dotkla sa skla. Po zistení, že had je skutočný, sa veľmi zľakla a ku krabici sa viac nepriblížila. 

Rowland dospel k záveru, že jedninci, ktorí sú zhypnotizovaní, môžu byť presvedčení na to, aby vykonali veci, ktoré ich môžu ohroziť. Naskytla sa však ešte dôležitejšia otázka: dokáže hypnóza presvedčiť jedinca, aby ublížil iným? 

Experiment s kyselinou sírovou

Rowland sa rozhodol pokračovať v experimente ďalej, tentokrát s použitím kyseliny sírovej. Testované osoby boli v hypnóze a sledovali, ako asistent nalieva kyselinu sírovú do pohára. Potom asistent ponoril trochu zinku do kyseliny. Reakcia bola silná a dokonca vytvorila dym.

Testovaný 16-ročný študent bol upozornený, že kyselina sírová je veľmi nebezpečná a že môže zjazviť pokožku. Potom mu bolo nariadené, aby kyselinou oblial Dr. Rowlanda. Medzi testovaným a Dr. Rowlandom bolo neviditeľné sklo. Asistent naliehal, aby testovaný splnil svoju úlohu: „Budem počítať do troch a keď poviem tri, obleješ kyselinou doktora.“

Subjekt šplechol kyselinu na doktora Rowlanda. Okamžite zbadal, čo vykonal a zakryl si oči. 

Ďalší subjekt, tréner na strednej škole, dostal pokyn, aby urobil to isté. Krátko zaváhal a potom hodil kyselinu takou silou, že sa kyselina rozprskla po celom povrchu neviditeľného skla.

Na základe uvedeného experimentu Dr. Rowland dospel k záveru, že hypnóza môže prinútiť nevinných ľudí, aby zradili svoj úsudok a zapojili sa do nebezpečného správania. Z tohto dôvodu varoval pred hypnózou.

Novšie štúdie

Niekoľko rokov po uverejnení experimentu Dr. Rowlanda, psychológ Paul Young zopakoval experiment s hadom a kyselinou a dosiahol podobný výsledok. V inej štúdii sa zistilo, že vojenský personál pod hypnózou bolo možné presvedčiť, aby vyzradil vládne tajomstvá a zaútočil na ostatných vojakov.

Nie všetky štúdie však podporili záver Dr. Rowlanda. Milton Erickson z University of Wisconsin ohlásil neúspech, keď sa snažil jedincov presvedčiť, aby kradli. Ľudia pod vplyvom hypnózy však dokážu ukradnúť peniaze, pokiaľ sú najprv presvedčení, že peniaze im patria.

V roku 1965 sa Rowlandove pokusy opakovali už po tretíkrát, ale so zreteľne odlišným záverom. Dvaja vedci z Pensylvánskej univerzity, Martin Orne a Frederick Evans, dospeli k záveru, že samotná účasť v experimente zvýšila dôveru a ochotu účastníkov vyhovieť. Hypnóza s tým nemala nič spoločné.

Môže nás hypnóza skutočne prinútiť konať proti svojej vôli? Môže nás to viesť k nebezpečnému alebo neetickému správaniu?

Hypnóza zvyšuje otvorenosť osoby voči návrhom; ak však hypnotizér požiada svoj subjekt, aby urobil niečo, čo je v rozpore s jeho hodnotami, subjekt pravdepodobne odmietne alebo sa jednoducho prebudí.

Existujú výnimky. Ak hypnotizér zmení situáciu tak, aby sa neprijateľné správanie javilo ako prijateľné, subjekt môže vyhovieť. Napríklad, ak by ste zhypnotizovanej osobe povedali, že jej peniaze sú vo vrecku niekoho iného a že si ich môže vziať, je možné, že tak urobí. 

Existujú však aj prípady, kedy bola hypnóza použitá na trestnú činnosť. V roku 2016 bol rozvodový právnik v štáte Ohio odsúdený na 12 rokov vo väzení potom, čo použil hypnózu na obťažovanie šiestich svojich klientov. Podobný prípad sa stal aj na klinike v Michigane, kde asistent lekára zhypnotizoval a sexuálne napadol dve pacientky. 

Prípady, ako sú tieto, naznačujú, že hypnóza môže viesť ľudí k tomu, aby konali proti svojej vôli – sú to však výnimky, nie pravidlo.

____________________
Viac info:
Will hypnotized persons try to harm themselves or others? Rowland, L. W.

Pridaj komentár