O psychických následkoch holokaustu bolo už povedané mnoho. Novšie zistenia však ukazujú hrozivú pravdu o následkoch holokaustu na mozgovú štruktúru. Ešte viac desivý je fakt, že holokaust zanechal stopy aj na štruktúre mozgu potomkov ľudí, ktorí prežili holokaust. To jednoducho znamená, že mozog ľudí, ktorí prežili holokaust sa zmenil. Ako to je možné?

Neurozobrazovacie metódy ukazujú, že u preživších holokaustu sa znížilo množstvo sivej hmoty v mozgových štruktúrach spojených s emočným spracovaním, pamäťou a sociálnym poznaním.  Prvé výsledky ukazujú podobné neuroanatomické zmeny aj u detí preživších, čo naznačuje epigenetickú súvislosť.

holokaust a jeho hrôzy

Nový výskum, ktorý bol predstavený na 5. Európskom neurologickom kongrese vysvetľuje, že prežitie stresu z  holokaustu malo celoživotný psychologický a biologický účinok na mozgovú štruktúru preživších, ako aj potenciálny dopad na ich potomkov a vnúčatá. Zníženie sivej hmoty ovplyvnilo časti mozgu zodpovedné za stresovú reakciu, pamäť, motiváciu, emócie, učenie a správanie.

Magnetická rezonancia odhalila zmeny

Štúdia sa pomocou magnetickej rezonancie zamerala na mozgovú funkciu 56 ľudí s priemerným vekom 79 – 80 rokov. V štúdii porovnávali 28 osôb, ktoré prežili holokaust s kontrolnou skupinou, ktorá nemala osobnú alebo rodinnú skúsenosť s holokaustom. U ľudí, ktorí prežili holokaust objavili významne znížený objem sivej hmoty v mozgu v porovnaní s kontrolnou skupinou.

holokaust zmenil štruktúru mozgu

Z výskumu taktiež vyplýva, že jedinci, ktorí prežili holokaust v mladom veku majú ešte výraznejšie zníženie objemu šedej hmoty mozgu, čo možno pripísať vyššej zraniteľnosti vyvíjajúceho sa mozgu v detstve. Zaujímavý bol aj výsledok porovnania mozgu preživších a vojnových veteránov. U vojnových veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou bolo poškodenie mozgu oveľa menšie, čo sa dá vysvetliť tým, že väčšina z nich po skončení vojny viedla pomerne normálny život, kdežto skúsenosti z holokaustu u preživších boli veľmi hlboko zakorenené.

Vedci teraz skúmajú vplyv holokaustu na deti a vnúčatá preživších. Prvé výsledky ukazujú zníženie sivej hmoty aj u nich a to hlavne v súvislosti so spracovaním emócii a pamäti. Tieto zistenia otvárajú možnosť ďalšieho výskumu nakoľko sa s istotou nedá tvrdiť, či je prenos na potomstvo založený na psychologických, behaviorálnych (faktoroch správania sa) alebo genetických faktoroch.