Komunikácia je pre nás ľudí veľmi dôležitou súčasťou nášho života. Schopnosť vedieť správne komunikovať je veľmi potrebná. To, že vieme vyjadriť svoje myšlienky a zdeliť svoje pocity má v živote každého z nás svoje oprávnené miesto. Lenže komunikácia nezahŕňa len schopnosť „pekných rečí“, správna komunikácia musí byť doprevádzaná aj ochotou počúvať. Čo si však pod pojmom aktívne počúvanie predstaviť?

Dovoľte mi začať príkladom. Predstavte si, že je horúci letný deň. Počujete, ako vám niekto klope na dvere. Rozhodnete sa teda, že sa zdvihnete z gauča a dvere otvoríte. Po otvorení dverí uvidíte svojho priateľa, ktorý naplno čelí letnému počasiu. Je spotený, zadýchaný a prosí vás o pohár vody, pretože je veľmi smädný.

V prípade, ak jeho problému nevenujete dostatočnú pozornosť, môže sa stať, že jeho prosbu o pomoc „prepočujete“. V našom prípade by to znamenalo, že by ste priateľa pozvali k sebe do obývačky a namiesto toho, aby ste mu okamžite podali pohár vody sa ho snažíte prinútiť, aby zjedol krásny koláč, ktorý ste práve upiekli. Aj keď vaša snaha pomôcť mu je úprimná a je zrejmé, že vám na ňom záleží, jedlo nie je to, čo práve teraz potrebuje.

Ak ste aj napriek tomu presvedčený, že by mal v prvom rade zjesť váš skvelý koláč, nepomáhate mu. Práve naopak, celú situáciu otáčate tak, aby bola o vás a vašich predstavách, nie o jeho skutočných potrebách.

Je jasné, že ste si na príprave koláča dali veľmi záležať, že chutí vynikajúco a že ho ponúkate len s tým najlepším úmyslom. Taktiež toto jedlo môže byť výživné a obsahovať aj rôzne živiny a vitamíny, ktoré telu môžu veľmi pomôcť. Je preto veľmi smutné, že priateľ nemá o váš koláč záujem a nevie oceniť vašu úprimnú snahu pomôcť.

Lenže táto vaša pomoc mu s jeho smädom nepomôže.

Aktívne počúvanie a poskytovanie rád

Na základe uvedeného príkladu sme sa vám snažili ukázať, čo aktívne počúvanie vlastne znamená. Z príkladu je veľmi pekne vidieť, že niekedy ani naša najlepšia rada (v tomto prípade koláč) nemusí byť v niektorých situáciách nápomocná. 

Veľakrát sa ocitneme v situáciách, kedy okoliu ponúkame rôzne rady, ako by sa mali v danej situácii zachovať, prípadne ponúkame všeobecné múdrosti typu: „smiech je najlepší liek“ prípadne „čas uzdravuje všetky rany“. Akokoľvek sú tieto rady pravdivé, nie sú vždy tým, čo človek hľadajúci pomoc potrebuje.

Niekedy jednoducho stačí, aby sme človeku venovali našu pozornosť a vyjadrili tým, že pri ňom stojíme.

Pýtate sa, prečo sme tak často nútení zasahovať do problémov a ponúkať rady miesto toho, aby sme „iba“ počúvali?

Pre nás je niekedy veľmi ťažké cítiť sa počas rozhovoru pasívne. Častokrát máme pocit, že na to, aby rozhovor plynul musíme nevyhnutne ponúkať naše myšlienky, rady či skúsenosti. Veľakrát sme si podobnou životnou situáciou už prešli a radi poskytneme náš názor. Dôležité však je pochopiť, že náš názor by sme mali povedať až vtedy, keď nás o to požiadajú. Na druhú stranu, rozhovor nemusí byť len pasívnym počúvaním – vtedy prichádza na scénu aktívne počúvanie.

Ako vykonávať aktívne počúvanie?

Pamätajte na to, že rozhovor môže plynúť aj bez toho, aby ste ponúkali svoje rady. Ako na to?

  1. Potvrďte to, čo počujete: Potvrdenie neznamená, že s konaním osoby súhlasíte alebo ju v ňom podporujete. Potvrdzujete to, že rozumiete pocitom osoby, s ktorou komunikujete. Môžete napríklad povedať: „To muselo byť pre teba veľmi ťažké, keď si sa to dozvedel/a. Muselo ťa to prekvapiť“. Týmto tvrdením dávate najavo, že osobu počúvate a že jej rozumiete.
  2. Pýtajte sa: Kladenie otázok ukazuje vášmu komunikačnému partnerovi, že konverzácii venujete dostatok pozornosti a že máte záujem dozvedieť sa viac. Je dôležité, aby ste sa snažili osobu neposudzovať, ale chápať. Tiež si dávajte pozor na to, aby ste sa nepýtali na to, čo osoba už povedala – to by znamenalo, že nedávate dostatočný pozor.

Veľmi veľa krát sú tieto dva body to jediné, čo osoba v tom momente potrebuje. Potrebuje cítiť, že má pri sebe niekoho, komu na ňom záleží, kto je ochotný ju vypočuť a neodsudzuje ju. Správne kladené otázky pomôžu osobe, aby sa na problém pozrela z iného uhlu pohľadu a na riešenie prišla sama. Určite sami dobre viete, že okolie nám môže určité veci opakovať stále dookola, ale kým sami neprídeme na to, čo je správne, tak konáme stále rovnako.

Aktívne počúvanie v skratke:

  1. Buďte úprimne (ale slušne) zvedavý. Počúvajte. Dbajte na svoju reč tela, ale aj na reč tela osoby, s ktorou komunikujete. Neposudzujte.
  2. Pýtajte sa (ale dajte pozor na to, aby sa osoba necítila ako na výsluchu). Otázky „prečo“ veľakrát vyznievajú útočne a obviňujúco. Pýtajte sa otázky neutrálnym a príjemným tónom.
  3. Počas rozhovoru neignorujte svoje vlastné emócie a myšlienky. Namiesto toho si ich „odložte“ na neskôr.
  4. Osoba, ktorá vám rozpráva o svojich ťažkostiach, nemusí chcieť radu. Veľakrát potrebuje cítiť, že je vypočutá a chápaná.
  5. Ak osoba požiada o vašu radu, poskytnite ju. Dajte si pozor na to, aby ste zdôraznili, že sa jedná len o váš pohľad na daný problém (nejde o pravdu, ktorá je záväzná pre každého). Pri poskytovaní rady použite logiku, vlastné skúsenosti a pokojne osobu odkážte na iný spoľahlivý zdroj informácií (psychológ, linka dôvery, overené internetové stránky a i.).
  6.  Ak ste zaneprázdnený, osobe o tom povedzte a ponúknite jej neskorší termín na stretnutie. Rozhovoru rozhodne neprospieva, ak sa cítime napätí kvôli tomu, že nás niekto zdržuje.

Pridaj komentár